Idúc dole uličkou, sám ako vždy, cítiac sa už chorý a unavený z týchto dní.
Aj keď už nikde inde ísť nemôžem, budem o tom aspoň snívať, takže, dobrú noc.
Vždy sme takí znudení, znudení z hlúpych nocí.
Chcem tancovať a vytancovať zajtrajšok, zatiaľ, teda, zbohom!
Idúc navôkol a konečne dorazím, čo tak tu, je toto ten Raj?
A teraz to už ani neviem sám…
Štvrťstoročie už svoje ovocie prinieslo:
Superhviezdu, neskúsenú, v tvári zelenú, hladujúcu a čakajúcu.
Som slaboch, každopádne, bude v pohode, ak si tu zavyjem, že?
Povedzme to ešte raz, ešte raz, našimi hlasmi.
Som slaboch, to som už počul dávno.
Hlas, ktorý som donedávna schovával v mojom vrecku.
Je mi jedno či to či to; to raz nádejné nebo je teraz posiate škaredými oblakmi
Pozri, aj tie mrakodrapy nazerajúce cez okná, sú ako prach.
Ian, Kurt, všetkých, už časov dávnych: zdvihnutie vašich prostredníkov nič nezmení!
Teraz sa učím, aby som to všetko vyhral s úsmevom na tvári.
Slaboch, ktorý tancuje, videný ďalším hlupákom a my tí hlupáci smejúci sa vedľa nich.
Tam, kde držíme naše sebavedomie, sme už dávno zranení, opotrebovaní, ako ustáte kyslé hrozno.
Sediac s rukami okolo nôh nič nevyrieši, pozri, nevidíš pred seba s tou dlhou ofinou.
Proste sa smej! Vzplanúť v sekunde, zmiznúť v závane vetra, to je cyklus života.
Ak chceš byť milovaná, tak to povedz! Nikto ťa nebude počuť, ak budeš na to len myslieť.
A aj sa Pani Večna odvrátila, a Nebo je daleko, tam, v diaľke.
Ah, chápem, šomrem si popod nos, som ten, ktorý nikdy nevyhrá.
Ide len o to, že všade je dobre, takže, chcem ísť veľmi ďaleko… Nič viac.
Počúvaj, neprepočuj ten zvuk, ktorý práve zaznel v diaľke, zataj dych.
Mala by si ho byť schopná raz nájsť, takže zachyť ten iolit, ktorý žiaril nazlato.
A nikdy ho nestrať!
Som slaboch, nemám nič, je v pohode, ak sa tomu už nedá pomôcť, že?
A teraz celý blúznim znova a zas, bez toho, aby som vedel, čo robím, všetko je to len prach a jedno čau.
Som slaboch, keď sa modlím: “Prosím, len raz!”
Choď ďalej, ďalej do hlbín strát času!
Ak chceš byť milovaná, tak to povedz! Nikto ťa nebude počuť, ak budeš na to len myslieť.
A aj sa Pani Večna odvrátila, a Nebo je ďaleko, tam, v diaľke.
Poďme tancovať navôkol našich súčastí! Poďme si to užiť až do svitania!
Ak ma počuješ, zakrič!
Som slaboch, každopádne, bude v pohode, ak si tu zavyjem, že?
Povedzme to ešte raz, ešte raz, našimi hlasmi.
Som slaboch, to som už počul dávno.
Hlas, ktorý som donedávna schovával v mojom vrecku.
Poďme tancovať navôkol našich súčastí! Poďme si to užiť až do svitania!
Ak ma počuješ, zakrič!